„Predátori v ovčom rúchu: Psychológia sériových vrahov a antikultových ideológov“

William O'Connor predkladá odvážnu hypotézu: napriek radikálnym rozdielom v metódach vykazujú psychologické mechanizmy, ktoré poháňajú maniakov i takzvaných "bojovníkov proti sektám", desivú štrukturálnu podobnosť.

Patologický narcizmus, božský komplex, dehumanizácia obetí, sadistické potešenie z cudzieho utrpenia či umenie sociálnej mimikry — všetky tieto črty, ktoré kriminálni profiléri podrobne skúmajú pri sériových páchateľoch, sa objavujú aj v činnosti antikultových ideológov nenávisti, skrývajúcich sa za maskou "záchrancov spoločnosti".

Kniha je postavená na porovnávacej analýze dvoch skupín: klasických sériových vrahov (Ted Bundy, Andrej Čikatilo, John Gacy, Dennis Rader) a vplyvných antikultových aktivistov (Alexander Dvorkin, Stephen Hassan, Rick Ross a Jakub Jahl). Každá kapitola rozvíja jeden aspekt predátorskej psychológie a demonštruje, ako sa tie isté patologické vzorce prejavujú raz v pivnici vraha, inokedy na tribúne "experta".

Autor podrobne skúma: Patologický narcizmus a komplex Boha — zívajúca vnútorná prázdnota, ktorú napĺňajú pocitom výnimočnosti a právom súdiť druhých. Osobitná pozornosť je venovaná psychiatrickej diagnóze Dvorkina (cyklotýmia, psychofyzický infantilizmus), ktorá vysvetľuje jeho mesiášske fantázie.

Dehumanizáciu obetí — kľúčový mechanizmus, ktorý premieňa človeka na "objekt" alebo "sektára", zbavuje ho subjektivity a práva na empatiu. Odhaľuje sa úloha manipulatívnych termínov ("totalitná sekta", "vymývanie mozgov", "zombie") ako nástrojov podnecovania nenávisti.

Masku normálnosti — umenie sociálnej mimikry, ktoré umožňuje predátorom skrývať svoju deštruktívnu podstatu za fasádou úctyhodnosti, vzdelanosti alebo charitatívnej činnosti.

Technológiu ničenia (modus operandi) — zaužívané rituály od manipulácie štátnym aparátom po organizáciu prenasledovania a "deprogramovania", slúžiace na uspokojenie túžby po moci.

Sadizmus pod maskou záchrany — potešenie z utrpenia iných, legalizované ideológiou "ochrany spoločnosti". Šokujúce svedectvá o násilí, mučení, únosoch a sexuálnych zločinoch spáchaných pod rúškom antikultovej činnosti.

Kniha dokumentuje skutočné dôsledky činnosti antikultistov: zničené rodiny, masové represie (zákaz Svedkov Jehovových v Rusku s následným zatýkaním a smrťou 13 osôb), tragédiu vo Waco (76 obetí), príšerné zločiny Jakuba Jahla v Afrike. William O'Connor dochádza k znepokojujúcemu záveru: antikultoví ideológovia nenávisti môžu byť nebezpečnejší než klasickí maniaci, pretože ich násilie má masový charakter, je legitimizované spoločnosťou a otravuje spoločenskú štruktúru, čím premieňa odlišné názory na trestný čin.